Zmyslové klamy sú dôsledkom nedokonalosti našich zmyslov ako aj ďalšieho kognitívneho spracovania zmyslových podnetov. Vnemy sú v istom zmysle hypotézami mozgu [2]. Ilustráciou tejto skutočnosti je aj fakt, že kým napríklad celý okraj našej sietnice je farboslepý a zelenú farbu vnímame asi na jednej prostrednej šestine pozorovanej plochy, predsa vnímame zelenú lúku celú ako zelenú. Zmyslových klamov existuje veľké množstvo, najčastejšie spomínanými sú pritom zrakové klami.
Paobrazy (Purkyňove paobrazy) alebo následné obrazy sú stopy zrakových vnemov. Vznik týchto kontrastných obrázkov vzniká ako dôsledok podráždenia svetlocitlivých buniek, na ktoré zmyslový podnet pôsobil a zanikajú keď sa tieto bunky vrátia do pôvodného stavu v priebehu niekoľkých sekúnd [4]. Doba doznievania je pritom závislá od charakteristík podnetu vyvolávajúceho zmyslový vnem (intenzita a vlnová dĺžka svetla). Ak napríklad pozorujeme vlákno žiarovky na nasledujúcom obrázku (Obr. 1) (aspoň 30s), pri následnom pohľade na bielu plochu uvidíme biely tvar žiarovky, ktorý je jasnejší než biela farba podkladu.
Obr. 1 Obrázok žiarovky (zdroj[3])
Eidetizmus je vyvolanie zmyslovej predstavy, ktorá má kvalitu reálneho zmyslového vnemu, t.j. vyznačujú sa jasnosťou, živosťou, presnosťou detailov. Eidetická vloha je dôležitým predpokladom vizuálnej pamäti.
Živá predstava sa taktiež vyznačuje značnou senzorialitou. Nie je však natoľko presnou ako predstava u eidetizmu.
Pareidolia býva popisovaná ako jav pri ktorom je nejaký nejasný, neúplný resp. málo štruktúrovaný podnet mysľou dotváraný do podoby jasného vnemu. Typickým príkladom sú oblaky, v ktorých môžeme vidieť rôzne zvieratá, tváre a pod. Avšak aj v prípade kedy je podnet jasne štruktúrovaný, ako
Obr. 2 Krabica pripomínajúca zdesenú tvár (zdroj [5])
spomínaná neúplnosť či slabá štruktúrovanosť viaže skôr k „dotvorenému“ vnemu než k podnetu. Na jej vzniku sa významne podieľajú viaceré z charakteristík jedinca ako sú jeho osobná skúsenosť, fantázia, kreativita, emočné stavy a pod. Z tohto dôvodu je pareidolia využívaná niektorými projektívnymi metódami (napr. Rorschachov test).
Synestézia (z gréc. syn = spolu, aisthesis = vnem) vnem resp. predstava vzťahujúca sa k jednému zmyslu vyvolá vnemy v oblasti iných zmyslov než bol pôvodný vnem resp. predstava (napr. videnie zvukov, počutie farieb a pod.). Najčastejšie sa objavuje v podobe farebného počutia.
Zdroje:
[1] Mojmír S. (ed.) – Češková E. – Kučerová H.: Psychopatologie a psychiatrie : pro psychology a speciální pedagogy. Praha: Portál, 2006, ISBN 80-7367-154-9.
[2] http://kdf.mff.cuni.cz/veletrh/sbornik/Veletrh_04/04_03_Drozd_Brockmeyerova.html
[3] http://www.quido.cz/veletrh/44klamyVIII.htm
