Pozornosť venovaná respiračným chorobám z psychosomatického hľadiska je v podstate celkom zúžená na bronchiálnu astmu. V minulosti bol záujem psychosomatickej medicíny smerovaný aj k iným ochoreniam ako: tuberkulóza, bolesti na hrudi, pocity dušnosti alebo zápal pľúc ako následok častých viróz. Keďže postupom času nebol účinok iných ako biologických alebo genetických vplyvov dostatočne potvrdený, od týchto ochorení sa postupne ustúpilo, prípadne je im v odbornej literatúre venovaná len malá pozornosť (Baštecký, J., 1993).
V súčasnosti trpí astmou 150 miliónov ľudí a každoročne na toto ochorenie zomrie 180 000 ľudí . Na Slovensku odhadujeme výskyt prieduškovej astmy v priemere na 3-9 %. Správy z epidemiologických štúdií, ktoré sa realizovali vo viac ako 80 krajinách sveta potvrdzujú vysoký nárast výskytu astmy, ktorý je spôsobený rastúcou urbanizáciou a postupným preberaním nesprávneho životného štýlu. Za posledných 20 rokov sa výskyt astmy zdvojnásobil, v niektorých krajinách stúpol jej výskyt až štvornásobne.
„Bronchiálna astma je ochorenie staré ako ľudstvo samo. Už na egyptskom papyruse z roku 1560 pred Kristom je popísaná choroba podobná prieduškovej záduche. Veľmi podobné ochorenie spomína aj Homér vo svojej Iliade a tiež Hippokratovi žiaci. Veľa mylných vysvetlení sa nachádza v Galénovych spisoch (130 – 200 po Kristovi), pričom niektoré sa udržali až do stredoveku. Galénos vysvetľoval vznik príznakov astmy tým, že v mozgu vznikajúce hlienové sekréty sa dostávajú do pľúc čuchovou kosťou, nosnými dutinami a nosohltanom. Až Holanďan van Helmont (1577 – 1644) ako prvý spochybnil kanálikové prepojenie priedušiek a mozgu, formuloval astmu ako lokálne ochorenie priedušiek a za príčiny astmatických stavov označil predovšetkým prach a ryby.“ (Vít, P., Duchon, J. ...astma je ochorenie staré ako ľudstvo samo?. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na: http://www.eastma.sk/page.asp?id=6&doc=75).
Definícia bronchiálnej astmy:
“Podľa Medzinárodnej dohody o diagnostike a liečbe astmy z roku 1992 je dnes astma definovaná ako chronické ochorenie dýchacích ciest. Hlavnými bunkami, ktoré sa tomto zápale podieľajú, sú eozinofily a granulocyty. Zápal zvyšuje hyperreaktivitu priedušiek, v dôsledku čoho sa objavujú prejavy bronchiálnej obštrukcie, ktoré ustupujú spontánne alebo vplyvom liečby.“ (Vít, P., Duchon, J. ...astma je ochorenie staré ako ľudstvo samo?. [ vyhľadané 25.10.2007 ] . Dostupné na: http://www.eastma.sk/page.asp?id=6&doc=75).
„Bronchiálna astma je zápalové ochorenie tkaniva dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje reverzibilnou (alebo parciálne reverzibilnou) bronchiálnou obštrukciou, bronchiálnou hyperreaktivitou na rôzne stimuly a vznikom histopatologických zmien.“ (Pneumo – Alergo centrum. Bronchiálna astma. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na http://www.primar.sk/Page.aspx?ID=3905).
Inak povedané astma je chronické ochorenie dýchacích ciest, záchvatovitá dýchavičnosť, ktorá postihuje takmer všetky vekové kategórie obyvateľstva. Je to charakterizovaná zvýšenou reaktivitou tracheobronchiálneho stromu na rozličné podnety, ktorý sa prejavuje obštrukciou dýchacích ciest. Priedušky a priedušničky sú zúžené, zapálené a upchané hlienom. Prietok vzduchu dýchacími cestami sa obmedzuje (Husarčeková, j., Rexa, P., 2005).
Klasifikácia
Bronchiálnu astmu môžeme rozdeliť na skupín na základe rôznych hľadísk. Poznáme extrinsic astmu, čiže astmu z vonkajších príčin, kedy hovoríme o reakcii imunitného systému na nejakú látku z prostredia, a astmu intrinsic, čiže astmu z vnútorných príčin, keď ide o reakciu priedušiek na určitú situáciu alebo neznámy faktor (Corvisa, J.V., 2004).
Podľa výskytu ťažkostí, liečby a funkčnosti dýchacích ciest astmu rozdeľujeme do štyroch stupňov.
1. stupeň: Ľahká občasná astma
2. stupeň: Ľahká pretrvávajúca astma
3. stupeň: Stredne ťažká pretrvávajúca astma
4. stupeň: Ťažká pretrvávajúca astma (http://www.eastma.sk/page.asp?id=1).
Z hľadiska príčin astmu rozdeľujeme na dve formy, a to imunologicky sprostredkovaná forma a neimunologická forma. Prvá z ich je preskúmaná lepšie z dôvodu, že alergický podklad je zrejmý. Alergická reakcia v zmysle astmatického záchvatu sa môže objaviť pri kontakte s najrôznejšími alergénmi, ide tu o už spomínanú extrinsickú astmu. Intrinsickou astmou nazývame infekčnú alergickú astmu. V tomto prípade ide o alergiu na mikrobiálne antigény, pričom typickým vyvolávacím faktorom býva akútna respiračná infekcia alebo akútna exacerbácia chronickej bronchitídy. Druhá, neimunologická, forma astmy sa objavuje pri najrôznejších vyvolávajúcich faktoroch, ako je námaha, podráždenie fyzikálno-chemickými prostriedkami, tzv. priemyselná astma, ďalej pri respiračných infekciách a tiež v súvislosti s intenzívnejšími emóciami. Táto forma je pravdepodobne sprostredkovaná zmenenou vegetatívnou reaktivitou (Baštecký, J., 1993).
Priebeh, symptómy, príznaky
Pri astme sa priedušky sa zúžia, opuchnú a tvorí sa nadmerné množstvo hlienu. Príčinou ťažkostí je, že stiahnuté priedušky bránia prúdeniu vzduchu pri dýchaní, čo má za následok, že telo dostáva menej kyslíka. Dýchanie je ťažké, s piskotmi, na hrudi je pociťovaná tieseň a človek znesie menšiu telesnú námahu.. V horšom prípade prichádza astmatický záchvat, ktorý sa v kritických situáciách, ak nie je poskytnutá lekárska pomoc, môže skončiť aj smrťou (http://www.eastma.sk/page.asp?id=1). Astmatický záchvat môže trvať rôzne dlho, od niekoľkých minút až hodín. Obštrukcia môže ustúpiť spontánne alebo vyústi v liečbu bronchodilatačnými liekmi. Vo všeobecnosti môžme za príznaky bronchiálnej astmy označiť:
· pocit nedostatku vzduchu, sťažené dýchanie
· dýchavica, hlavne v noci a nadránom, po námahe aj v pokoji
· chrčanie, pískanie na prieduškách, sipot
· kašeľ
· tlak na hrudný kôš, pocit zvierania na hrudníku
· rýchle dýchanie
· predĺžený výdych
· činnosť pomocných hrudných a brušných dýchacích svalov
· potenie
· namodravá farba kože (cyanóza) (Husarčeková, j., Rexa, P., 2005).
Pôvod astmy - spúšťače
Podľa štatistík, ak trpí astmou jeden rodič, existuje 30-50-% šanca, že astmu bude mať aj ich dieťa. Väčšie riziko prenosu genetickej informácie astmy existuje z matky na dieťa ako z otca na dieťa. Ale astma nie je jednoznačne dedičná choroba. Štúdie ukázali, že aj keď môžeme zdediť tendenciu pre vznik astmy, je to iba otázkou vystavenia sa určitým stimulom astmy v prostredí, či sa u nás táto choroba vyvinie alebo nie. Pri vzniku astmy je zapojených mnoho rôznych génov, pričom niektoré z nich zvyšujú a iné znižujú pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia. Britskí vedci prišli k záveru, že určité gény na chromozómoch 3,5,6 a11 sú zapojené pri vzniku astmy a alergie. Niektoré z nich produkujú protilátky, ktoré zvyšujú u človeka citlivosť na rôzne alergie, iné zase ovplyvňujú reakciu na niektoré lieky proti astme. Za gén s najväčším vplyvom na zabránenie vzniku astmy bol označený gén na chromozóme 6. Po identifikovaní vlastností viacerých génov vedci veria v možnosti vyvinutia cielenej liečby astmy. Rovnako predpokladajú možnosti "zapojiť" alebo "odpojiť" niektoré gény, s cieľom zabrániť alebo vyvolať chorobu a objaviť, prečo napríklad niektorí ľudia reagujú na lieky proti astme lepšie ako iní ([vyhľadané 15.11.2007]. zdroj: www.asthma.org.uk. In: http://www.eastma.sk/page.asp?id=6&doc=68).
„Britsko-americký tím vedcov objavil gén, ktorý zohráva kľúčovú úlohu vo väčšine prípadov astmy. V päťročnej štúdii britskí a americkí vedci zistili, že zdedená mutácia génu ADAM33 sama nestačí na vyvolanie astmy. Na poznatku, že ochorenie spúšťajú vonkajšie faktory ako roztoče, peľ, huby alebo srsť zvierat, sa teda nič nemení. Vedúci výskumu profesor Stephen Holgate konštatoval, že novoobjavená génová mutácia robí astmatikov ešte viac citlivými na spomínané faktory. Identifikácia génu môže otvoriť nové cesty v diagnostikovaní a liečení astmy. Jednou z nich je genetický screening novorodencov, ktorým sa hneď po narodení zistí riziko vzniku astmy. Nositeľom génu ADAM33 je každý človek. Proteín produkovaný týmto génom podporuje fungovanie dýchacích ciest. U astmatikov však dýchacie cesty v reakcii na niektoré látky opuchnú a silno sa stiahnu. Postihnutý dostane astmatický záchvat, ktorý sa začne suchým kašľom s následnou dýchavičnosťou a počuteľným piskotom pri vydychovaní. Vedci objavili 55 mutácií génu ADAM33. Človek je nositeľom jednej mutovanej verzie aj vtedy, keď astmu nikdy nemal. Podla Holgata je veľmi pravdepodobné, že najťažší astmatici sú nositeľmi viacerých mutácií. Len v Británii trpí astmou viac ako osem miliónov ľudí. Podiel postihnutých v celosvetovej populácii stále rastie.“ ([vyhľadané 15.11.2007]. zdroj: tasr. In: http://www.eastma.sk/page.asp?id=6&doc=61).
Genetické faktory ako príčina pre vznik bronchiálnej astmy nie sú postačujúce pre vysvetlenie stúpajúceho počtu ľudí a týmto ochorením. Existujú dve hypotézy vysvetľujúce výskyt alergie vonkajším prostredím.
1. „Sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“, kde patrí napr. vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov, budov, kde trávime 95% svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Veľmi nepriaznivo pôsobí aj klimatizácia v miestnostiach, pričom jej zásluhou vzniká v danom priestore doslova semenisko choroboplodných zárodkov. Zároveň teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím je pre horné dýchacie cesty veľkou záťažou a u mnohých ľudí sa tým oslabuje celý ich obranný systém.“ (Pneumo – Alergo centrum. Bronchiálna astma. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na http://www.primar.sk/Page.aspx?ID=3905).
2. „K zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia vedie aj chýbanie protektívnych faktorov – hygienická hypotéza – typických pre starší, tradičný životný štýl – tzv. sterilizácia prostredia, menší počet detí v rodinách, prehnaná liečba antibiotikami a i. Všetko sú to faktory, ktoré znižujú stimuláciu imunitného systému a tak spôsobujú nárast počtu alergii. Dnes sa už vo svete preferuje názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (prostredie typické pre hospodárske dvory - deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a zreteľný je aj nižší výskyt alergii. Tiež nadmerná liečba detí antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale zároveň porušuje aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z veľmi dôležitých faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.“ (Pneumo – Alergo centrum. Bronchiálna astma. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na http://www.primar.sk/Page.aspx?ID=3905).
Medzi hlavné faktory zvyšujúce pravdepodobnosť vzniku astmy patria:
• atopia: vrodená (geneticky daná) náchylnosť na vznik alergickej reakcie. Postihuje asi 25 % obyvateľstva. Atopickí jedinci majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť vzniku astmy ako zvyšok obyvateľstva.
• alergény: molekuly biologického pôvodu, prenášané vzduchom, bežne sa vyskytujúce v okolitom prostredí človeka. Kontakt s nimi podmieňuje vznik astmy. Na vznik záchvatu je potrebný predchádzajúci bezpríznakový kontakt so spomínaným alergénom, počas ktorého imunitný systém vyrobí proti danej cudzej látke protilátky. To znamená, že alergická alebo astmatická reakcia sa neprejaví pri prvom kontakte s alergénom, ale až pri opakovanom kontakte po vytvorení protilátok. K hlavným alergénom zaraďujeme: roztoče, prach, perie, cigaretový dym, pele, huby a zvieracie alergény pochádzajúce zo srsti a kože zvierat.
• lieky: najmä na báze kyseliny acetylsalicylovej (acylpyrin) a vo všeobecnosti väčšina protizápalových liekov. Vyvolávajú astmatickú krízu u pacientov s diagnostikovanou astmou, u ktorých požitie niekoľkých dávok daného lieku vedie k senzibilizácii pacienta na niektorú zložku. Ďalej beta-blokátory (propranolol), aspirín, prípadne aspirín v kombinácii s nosovými polypmi a nesteroidné antiflogidtiká (ibuprofén).
• pracovné podmienky: existuje viac ako 200 látok prítomných v pracovnom prostredí človeka, ktoré sú zodpovedné až za 10 % astmatických záchvatov. Tento typ astmy viazanej na pracovné prostredie sa objavuje najmä u ľudí manipulujúcich s morskými produktmi, múkou, chlebom, kávou, čajom, ďalej u pracovníkov laboratórií s hmyzom alebo vtáctvom, u výrobcov gumy, plastov, živíc, spracovateľov dreva alebo kožušín.
• znečistenie ovzdušia: hoci ešte tieto údaje nie sú dostatočne podložené štúdiami, skúsenosť hovorí, že tak tabakový dym ako aj určité látky znečisťujúce ovzdušie (oxid siričitý, oxid dusičitý) zhoršujú príznaky ochorenia u astmatických pacientov, podnecujú priebeh zápalovej reakcie v prieduškách a dokonca zvyšujú počet astmatických záchvatov a kríz. Podobný účinok majú vône niektorých parfumov, lakov, insekticídov, ďalej amoniak či lúh.
• potravinové doplnky: vo všeobecnosti pikantné alebo používané v čínskej kuchyni (glutamát). Zdá sa, že tieto látky tiež môžu prispievať k zhoršovaniu astmy.
• iné ochorenia: gastroezofageálny reflux, bronchitída ( zápal priedušiek), zápal prínosových dutín a srdcové preťaženie ( tekutina sa vracia späť do pľúc).
• telesná námaha: najmä v prípade „intrinsic“ astmy alebo astmy nejasného pôvodu, častejšie u detí a dospievajúcich, môže spustiť astmatický záchvat niekoľko minút od začiatku námahy, hlavne ak sa vykonáva v studenom a suchom prostredí
• emočné faktory: stres v dôsledku pracovného preťaženia alebo citové konflikty môžu vyústiť do zhoršenia astmy a krízy zatiaľ neúplne objasnenými mechanizmami (Corvisa, J.V., 2004). Astmatický záchvat je možné vyvolať aj emočnými vplyvmi, je tu však veľká individuálna variabilita. Goren (1979) referuje o svojej práci, v ktorej sa mu v laboratórnych podmienkach darilo vyvolávať astmatické záchvaty, keď boli imitované prirodzené situácie, v ktorých sa záchvaty spontánne objavovali v živote pacienta. Taktiež pripomína možnosť podmieneného reflexného vyvolania záchvatu – stačí situácia, v ktorej bol opakovane podaný alergén (inhalácia), aby záchvat vznikol aj bez jeho podania (Baštecký, J., 1993).
• sociálne prostredie a sociálne interakcie: epidemiologické štúdie demonštrovali spojenie medzi životným stresom, sociálnym postavením alebo stavom a kvalitou sociálnych vzťahov. Ide o sociálne siete, väzby jedinca k priateľom, rodine, práci a verejnosti prostredníctvom sociálnych skupín, vrátane náboženských, a zdravotníctva ( Wright, Rosalind J. et al., 1998 In: Boleloucký, Z. 2002).
„V stredomorských krajinách je výskyt ochorenia nízky (medzi 3 a 5 % obyvateľstva) v porovnaní so stredoeurópskymi krajinami. V poslednom období možno pozorovať určitý vyrovnávajúci trend vo zvyšovaní počtu prípadov v krajinách s neskoršou industrializáciou alebo v rozvojových krajinách. Detská populácia býva týmto ochorením častejšie postihnutá v porovnaní s dospelými. Možno teda predpokladať, že v mnohých prípadoch príznaky astmy rokmi vymiznú. V prvých rokoch života ochorenie prevláda u chlapcov, no v období dospievania nastane vyrovnanie medzi oboma pohlaviami a v dospelosti môžeme pozorovať miernu prevahu žien. U dospelých astmatikov sa až v 50 % prípadov ochorenie začalo pred desiatym rokom života, u ďalších 30 % sa diagnostikovalo až po dovŕšení 40 rokov. V posledných rokoch stúpa výskyt astmy medzi jedincami bielej rasy.“ (Corvisa, J.V. 2004. Kto býva postihnutý astmou?. [ citované 25.10.2007 ]. Dostupné na http://www.zdravotnictvo.sk/buxus/generate_page.php?page_id=361).
Liečba
Farmakologická liečba zahŕňa lieky uvoľňujúce hladké svaly dýchacích ciest (beta adrenergné látky, metylxantíny, anticholinergiká) a lieky, ktoré pôsobia preventívne alebo eliminujú zápal dýchacích ciest (kortikosteroidy – inhalačne, injekčne alebo v tabletkách , antileukotriény – najmä ako monoterapiu pri perzistujúcej ponámahovej astme). Pri akútnej liečbe sú to krátko pôsobiace Beta agonisty v inhalačnej forme, kortikosteroidy - beklometazon, budezonid, flutikazon, mometazon, anticholinergiká, Aminofylín, Terbutalín, Epinefrín, Isoproterenol a kyslík ak je potrebné. A pri chronickej liečbe kortikosteroidy v inhalačnej forme, Cromolyn sodium inhalačne a Nedocromil sodium inhalačne (Husarčeková, j., Rexa, P., 2005).
„Celosvetová štúdia GOAL (Gaining Optimal Asthma Control) predkladá kritériá, ktoré charakterizujú úplnú kontrolu astmy:
• žiadne príznaky počas dna (piskoty na hrudníku, dýchavica, tieseň na hrudi…)
• žiadne nočné budenia zapríčinené astmou
• žiadne exacerbácie (náhle zhoršenie stavu – ťažký astmatický záchvat)
• žiadne lieky prvej pomoci
• žiadne návštevy lekárov prvej pomoci
• hodnota PEF (najvyššia rýchlosť vzduchu pri výdychu) je väčšia ako 80 % pacientovej normy
• žiadne nežiadúce účinky súvisiace s liečbou, ktoré by viedli k zmene terapie,“ ( Barszcz, L. 2004. 5% svetovej populácie bojuje s astmou. [ citované 15.11.2007 ]. Dostupné na http://www.eastma.sk/page.asp?id=7&doc=85 ).
Použitá literatúra:
1. Baštecký, J., Šavlík, J., Šimek, J. Psychosomatická medicína. Praha: Grada Avicenum, 1993
2. Corvisa, J.V.: Praktická zdravoveda. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004
http://www.zdravotnictvo.sk/buxus/generate_page.php?page_id=189
3. Vít, P., Duchon, J.: ...astma je ochorenie staré ako ľudstvo samo?. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na: http://www.eastma.sk/page.asp?id=6&doc=75
4. Pneumo – Alergo centrum. Bronchiálna astma. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na http://www.primar.sk/Page.aspx?ID=3905
5. Boleloucký, Z. Nezaměstnanost a zdraví. In: Buchtová, B. Nazaměstnanost . Praha: Grada Publishing, 2002).
6. Barszcz, L. 2004. 5% svetovej populácie bojuje s astmou. [ vyhľadané 15.11.2007 ]. Dostupné na http://www.eastma.sk/page.asp?id=7&doc=85
7. Husarčeková, j., Rexa, P. 2005 Bronchiálna astma. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na: http://www.zdravie.sk/sz/content/149-201/Bronchialna-astma.html
8. Čo je astma. [ vyhľadané 25.10.2007 ]. Dostupné na: http://www.eastma.sk/page.asp?id=1
9. Gén astmy ADAM33 má 55 mutácií. [vyhľadané 15.11.2007 ]. zdroj: tasr. Dostupné na: http://www.eastma.sk/page.asp?id=6&doc=61).
10. Pôvod astmy je pravdepodobne v génoch. [vyhľadané 15.11.2007 ]. zdroj: www.asthma.org.uk. Dostupné na: http://www.eastma.sk/page.asp?id=6&doc=68
