Ani sme sa nenazdali a uplynul ďalší semester plný študentských radovánok ale aj pilnej prípravy na výkon budúceho povolania.
V prípade psychológie a psychológov je povolanie chápané skôr ako poslanie spojené s rokmi ťažkej práce a nekonečného odriekania. A navyše, psychológovia sú viazaní striktnými pravidlami etiky, ktoré ich zaväzujú v každú dennú i nočnú hodinu. Pre tých, ktorých som svojim úvodom neodradil :), som pripravil menšiu exkurziu právnymi normami, ktoré otázku etiky členov psychologickej proveniencie upravujú.

Vietor má moju tvár, keď žitné pole rozhnevám

Diaľka má moju tvár, keď z boja zutekám

(Ears, Flintu do žita)

Ľudská tvár je obrazom ľudskej duše. Tak sa to aspoň zvykne vravieť. Zračí sa na nej to, čo sa nachádza niekde pod povrchom, niekde v hĺbke mysle a srdca každého z nás. To, čo bolo kedysi vnútorné, naberá formu vonkajšiu. Neviditeľné sa mení na viditeľné. To čo bolo skryté, sa odkrýva na povrchu. Na povrchu je možné to vidieť, ale je možné to aj nevidieť.

Pri písaní našej ročníkovky sme sa hrabali v mnohých zaujímavých článkoch, ktoré sa už do našej práce nezmestili, ale chceli by sme, aby ste sa na tom pobavili aj vy. Všetky info, ktoré v tomto článku nájdete, sme čerpali z príspevku v časopise Československá psychiatria. Autorom článku je MUDr. V. Smitka z psychiatrickej liečebne v Bohniciach, ktorý sa pravdepodobne začal obávať o psychické zdravie filozofov : Vzhľadom k tomu, čo bude pokračovať, je táto informácia veľmi podstatná.